kpaʋ [kpáʋ] v.1 1A • attraper v.; saisir v.; arrêter v.; capturer v. Haɣ kpaʋkozoŋa. Le chien a attrapé le lièvre. Sɔɔjanaa kpaʋmɩlʋ kɩyakʋ taa. Les gendarmes ont arrêté un voleur au marché. Wɩlɩŋ kpawa nɛ mɩla wɩlɩ. Il y a eu une sécheresse et les plantes de mil ont séché. 2• rattraper v. cf: hiɣu.
(id) kpaʋ (nɛ) wonuu conduire de force v. Pakpaɣ akpenu se powoni-i ɛ-walʋ tɛ. On conduit de force la jeune initiée chez son mari.
(id) tɩ kpaʋ 1a. se ressaisir v. syn: hɔyɛ kpaʋ₂ 2; syn: hɔyɛ kpaʋ₁ 2. 2b. se retenir syn: hɔyɛ kpaʋ₂ 1. 3monter v. ; gravir v. ; grimper v. Caʋ kpaɣ pʋʋ. Tchao gravit la montagne. 4monter à califourchon v. Pɩɣa kpaɣ ko-ɖoo siɣye wayɩ. L'enfant monte sur le dos de sa mère. 5s'accoupler v. Kpɩna kpaɣ ɖama. Les animaux s'accouplent.